Tento snímok režiséra Lars Kraume podľa divadelnej hry Ferdinanda von Schiracha môže byť pre mnohých kontroverzný, pretože otvára tému asistovanej samovraždy a eutanázie. Nerobí tak však jednostranne, takže nám neservíruje celý príbeh zaujatý len z jednej strany. Naopak pozýva diváka do otvorenej diskusie o otázkach, ktoré dnes rieši nielen Nemecko, ale postupne aj celá Európa.
Príbeh vychádza z jednoduchej, avšak mimoriadne silnej situácie. Osmasedmdesátiletý Richard Gärtner žiada spolkový úrad pre liečivá o vydanie smrtelnej dávky pentobarbitalu sodného, látky používané pri eutanáziách. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o človeka trpiaceho nevyliečiteľnou chorobou alebo nesnesiteľnými bolesťami. Lenže práve tu prichádza zásadný zvrat. Pán Gärtner je telesne zdravý. Jeho rozhodnutie pramení zo smrti milovanej manželky a z presvedčenia, že jeho život stratil zmysel. A práve tento fakt posúva celý film z roviny medicíny do oblasti etiky, práva, filozofie i hlboko ľudských emócií.
Celý dej je vystavaný ako rokovanie etickej rady. Pred divákom postupne vystupujú odborníci zastávajúci odlišné pohľady – profesorka ústavného práva, predstaviteľ Nemeckej lekárskej komory, katolícky biskup i praktická lekárka Richarda Gärtnera. Každý z nich predkladá svoje argumenty, ktoré nie sú čierno-biele ani jednoduché. Film dáva rovnaký priestor právnym, ústavným, morálnym, etickým i náboženským hľadiskám, ako aj pohľadu lekárov, pacientov alebo rodinných príslušníkov. Nevyhýba sa ani otázkam paliatívnej starostlivosti, jej dostupnosti a možnostiam, ktoré môže ponúknuť ľuďom v závere života.
Najväčšia sila filmu však spočíva v tom, že sa nesnaží diváka presvedčiť o jednej správnej odpovedi. Argumenty oboch strán sú predkladané s rešpektom a intelektuálnou poctivosťou. Každý nový príspevok do debaty môže zmeniť názor diváka alebo ho aspoň prinúti pochybovať o doterajšom postoji. Človek sa tak pristihne, že počas sledovania súhlasí, v zápätí nesúhlasí s tou danou postavou. Máloktorý film dokáže diváka vtiahnuť do diskusie tak intenzívne.
Zcela výjimečný je samotný závěr. Moderátorka sa priamo obracia na divákov a kladie rovnakú otázku, ktorou sa zaoberala celá etická rada: Má človek, ako je Richard Gärtner, právo na lekársku pomoc pri ukončení svojho života? V tej chvíli už nejde o filmové postavy. Odpoveď hľadá každý sám v sebe. A práve v tom spočíva výnimočná hodnota tohto snímku. Nenabádza na jednoduchý verdikt, ale ponecháva záver svedomiu, skúsenostiam a hodnotám každého jednotlivca.
Hra na Boha otvára otázky, ktoré sú aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. Komu vlastne náš život patrí? Má právo o jeho konci rozhodovať len jeho nositeľ, alebo nesieme zodpovednosť aj voči svojim blízkym, rodine či spoločnosti? Môže lekár pomáhať len zachraňovať život, alebo môže byť v určitých okolnostiach eticky správne pomôc človeku zomrieť? Kde končí autonómia jednotlivca a začína zodpovednosť voči druhým? Film nenúti prijať jednu ideológiu, ale vyzýva k zamysleniu sa nad témami ľudskej dôstojnosti, slobody, spravodlivosti, lekárskej etiky, viery, práva a zmyslu života.
Práve preto by som tento snímok odporučil nielen bežným divákom, ale aj ako mimoriadne cenný materiál pre školy, letné tábory, vzdelávacie semináre alebo rodinné promítanie. Samotný film totiž nie je cieľom – skutočným začiatkom je až diskusia po jeho skončení. Za predpokladu citlivej moderácie môže otvoriť rozhovory, ku ktorým by sme sa inak možno nikdy neodhodlali. Učí počúvať argumenty druhých, rešpektovať odlišné názory a zamýšľať sa nad otázkami, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede.
Ani pre človeka, ktorý je veriaci a má na podobné otázky zdanlivo jasný názor, nemusí byť tento film zbytočný. Naopak. Môže byť príležitosťou overiť si, či svoje postoje dokážeme nielen opakovať, ale aj zrozumiteľne, citlivo a vecne obhájiť. Film pomáha prešpúľkať argumenty, učí počúvať odlišné pohľady a možno nám nastaví aj nepríjemné zrkadlo – že v podobnej diskusii by sme bez hlbšieho premýšľania vlastných postojov obstáli len veľmi ťažko.
Hra na Boha nie je film, ktorý by divákom hovoril, čo si majú myslieť. Je to film, ktorý vedie k diskusii. A práve preto stojí za to vidieť.
Kde môžem tento film pozrieť?
Film „Hra na Boha“ môžete sledovať na kresťanskej streamovacej platforme Filmana: https://filmana.cz/cs/film/535-hra-na-boha, ako aj v aplikáciách pre iOS a Android.
Bc. Marek Poštulka, Filmana.