Srdce Človeka je dokumentárny film o bolesti a zranení, ktorý však onou bolesťou nekončí, ale pretransformuje sa v nádej z Božej prítomnosti a pomoci.
Na zhlédnutí na Filmaně tu.
Dokumentárny film nie je úplne vystihujúce označenie, pretože autor tu do veľkej miery necháva priestor imaginácii, symbolom a spolu s emotívnou hudbou sprevádza autentické výpovede ľudí, takže celý príbeh je aj napriek svojmu dokumentárnemu základu niečím sugestívnym.
Na začiatku celého dokumentu sme do témy vtiahnutí úryvkom zo Žalmu 139:
Kam odejdu před tvým duchem, kam uprchnu před tvou tváří? Zamířím-li k nebi, jsi tam, a když si ustelu v podsvětí, také tam budeš. I kdybych vzlétl na křídlech jitřní záře, chtěl přebývat při nejzazším moři, tvoje ruka mě tam doprovodí, tvá pravice se mě chopí. Kdybych řekl: Snad mě přikryje tma, i noc kolem mne se stane světlem. Žádná tma pro tebe není temná: noc jako den svítí, temnota je jako světlo.
Už tento úryvok nás pripravuje na obsah, ktorý bude nasledovať. Tento žalm popisuje veľmi niternú a osobnú modlitbu človeka k Bohu. Je to do istej miery monológ človeka, ktorý sa snaží pochopiť Boha a jeho jednanie, lásku a jeho bytie, a to celé prepojené v akomsi kontraste s ľudskou nedôverou, maličkosťou a strachom, ale tiež úžasmou nad Božím stvorením.
Po tomto úvode sa dostávame k výpovediam jednotlivých ľudí, ktorí zastupujú rôzne spoločenské postavenia. Výpovede sú sprevádzané ilustračními zábermi, ktoré dokresľujú ľudský boj. Pomocou vizuálnych, zvukových efektov a hudobných motívov prežívame príbeh z Jánovho Evanjelia - Podobenstvo o márnotratnom synovi. Tento príbeh je tu pojatý viac symbolicky a tieto emotívne zábery podtrhujú príbehy ľudí.
Celý dokument sa zameriava predovšetkým na tému sexuality. Nemáme tu na mysli zdravú sexualitu, ale rôzne zranenia, bolesti, zneužitie a negatívne skúsenosti.
Jak známy příběh márnotratného syna pokračuje, tak i výpovědi gradují a dostáváme se až do míst úplného dna, kdy člověk je si vědom svých chyb a rozhodnutí, ale často s tím sám nedokáže nic udělat, obviňuje lidi kolem sebe, obviňuje Boha, ale ve své podstatě je naštvaný sám na sebe, na svou slabost, na to, že selhal, a to mnohdy opakovaně.
Objavujeme a prežívame s hlavnými aktérmi fázy viny, hanby, bolesti a studu.
Túto časť môže divák prežívať spolu so svedectvom ľudí, aj keď sa môžeme tváriť, že sa nás také životné situácie netýkajú, že by sme sa určite zachovali inak, tak každý z nás má nejakú svoju 13. komnatu, kde uchovávame svoje zranenia a pády.
Naša vina nám hovorí, akí sme k smiechu, akí sme nedokonalí, akí sme zas zradili svoje vlastné presvedčenie. Naša vina nás vedie k tomu, že Boh ma predsa takého nemôže milovať, že som sklamal aj Jeho. Naša vina vinou nekončí; naopak, prichádza ešte s mocnejšou zbraňou, a to so zúfalstvom a hnevom sami na seba.
Tento dokument, rovnako ako Podobenstvo o márnotratnom synovi, nekončí touto ľudskou bezmocnosťou. Predáva nám dôležité posolstvo – dôležité je naše rozhodnutie … každý máme možnosť voľby.
Boh však na nás nečaká, až sa dostaneme z týchto problémov. On poslal svojho Syna, pretože chce s nami zdieľať naše problémy, starosti, pády – neschováva sa a nečaká, až budeme svätí, ale žije s nami tu a teraz. Ide za nami do najväčšieho „blata“. 
Prvým krokom je odpustenie sebe samému – akonáhle urobíme tento prvý a najťažší krok, potom sa môžeme z týchto pút dostať.
Ako sa jednalo o dokumentárny film, tak celý príbeh je veľmi dynamický, uchvacujúci, plný symbolov a posolstiev.
Srdce človeka je vo svojej podstate optimistickým pohľadom na svet, ktorý má byť naplnený našou láskyplnosťou, pravdivosťou a odpustením. Boh prišiel, aby nás oslobodil, aby sme mohli žiť naplno. Nič nie je tak mŕtve, aby v tom Boh niečo nenechal vyrásť.
Hlavným symbolom celého ilustratívneho príbehu sú husle, ktoré symbolizujú Božiu prítomnosť. Hlas huslí (hlas Boha) nás obklopuje, ale my sa často snažíme lákadlami sveta túto melódiu, tento hlas prehlušiť a často sa vzdialime tak, že k nám tóny takmer nedoľahnú.
Za úspech tohto snímku môže veľkou mierou Tony Anderson, ktorý sa postaral o hudobný podklad. Atmosféru nielen podporuje hudobnými motívmi, ale dokonca ju aj sám vytvára a prehlbuje. Striedajú sa tu emotívne dramatické, silné a agresívne motívy a náhle ich striedajú jemné, upokojujúce harmónie, ktoré samy osobne opisujú krásu/škaredosť, beznádejnosť/nádej, boj, surovosť sveta, odpustenie a pocit bezpečia.
I napriek tomu, že sa jednalo o dokumentárny film, človek bol vtiahnutý do celého príbehu, ktorý mal svoj spád a logiku. Film o pádoch a víťazstvách, o bolesti a odpustení, o strate a nádeji. To všetko tento emotívny film ponúka.
Film Srdce človeka môžete zhlédnout na kresťanskej streamovacej platforme Filmana.
Marek Poštulka