Cirkev, najmä naša katolícka cirkev, má jednu veľkú výhodu: nemusí panikáriť vždy, keď sa objaví niečo nové.
Premýšľa v horizonte stáročia. Móda prichádza a odchádza, technológie sa menia. Je dobré, že neskočíme na každú novú módnu vlnu len preto, že je momentálne populárna.
Práve tu sa začína dôležitá úloha rozlišovania: čo je len prechodný trend – a čo už predstavuje skutočnú zmenu v danej dobe?
Zjednodušene povedané: mali by sme vedieť, kam sa zajačice ponáhľajú.
Druhý vatikánsky koncil používa o niečo vznešenejšiu formuláciu. Dokument Gaudium et spes hovorí, že cirkev musí „neustále skúmať znamenia doby a interpretovať ich vo svetle evanjelia“. Musíme poznávať svet, v ktorom žijeme, jeho očakávania, túžby aj dramatickosť.[1]
Znamená to dobre poznávať dobu, v ktorej zvestujeme evanjelio.
Za dvadsať rokov sa takmer všetko zmenilo.
V roku 2005 mal prístup na internet len približne päťina českých domácností – 19 %. V roku 2025 to bolo už 90 % domácností. [2][3]
Podobne rýchlo sa zmenil spôsob sledovania filmov a seriálov. V roku 2020 približne 900-tisíc ľudí v Česku využívalo platené video služby na internete. Štyri roky neskôr už bolo toto číslo 3,65 milióna.[4] V roku 2025 využívalo platený stream filmov a programov 44 % Čechov vo veku 16–74 rokov.[5]
Je to jednoducho zásadná zmena prostredia, v ktorom žijeme.
A filmy, seriály, videá a sociálne siete nám prinášajú nielen zábavu. Ponúkajú nám príbehy, hodnoty a predstavy o človeku, vzťahoch, rodine, vinně, odpustení, smrti, nádeji alebo zmysle života.
Práve preto cirkev už dávno upozorňuje, že nestačí využívať moderné médiá len ako ďalší kanál. Dokument *Aetatis nova* z roku 1992 hovorí o médiách ako o zásadnom priestore evanjelizácie a vyzýva k pochopeniu novej kultúry, ktorú vytvárajú – jej jazyka, spôsobu komunikácie aj myslenia. [6]
Možno nejde o to byť moderný.
Často sa hovorí o tom, čo by mala robiť "cirkev". No cirkev nie sú len biskupstvá, inštitúcie alebo médiá.
Cirkev sme všetci my.
Práve my by sme mali byť schopní vnímať, kde ľudia dnes trávia svoj čas, odkiaľ čerpajú príbehy a čo formuje ich pohľad na svet.
Nie je to o tom, aby sme zanechali to, čo funguje. A ani o tom, aby sme slepo nasledovali algoritmy a módne trendy.
Problém vzniká v momente, keď zamieňame opatrnosť s pasívnosťou – alebo keď niečo, čo už dávno nie je experimentom, stále považujeme za okrajovú oblasť.
Ak chceme byť v kontakte so súčasnými trendami, podľa nás by profesionálna práca so sociálnymi sieťami, PR a digitálnym obsahom, ako aj systematická audiovizuálna tvorba, mala mať oveľa vyššiu prioritu. Hovorí sa, že nastal čas „totálneho videa“. Videá a filmy jednoducho dominujú médiám.
Potrebujeme kvalitné filmy, dokumenty, seriály a ďalší obsah, ktorý dokáže obstáť nielen v kresťanských kruhoch, ale aj na bežných komerčných platformách a osloviť človeka, ktorý by si kresťanské médiá sám nikdy nepozrel.
Potrebujeme aj vlastné digitálne priestory, v ktorých je možné takýto obsah dlhodobo rozvíjať a ponúkať.
Práve z tejto úvahy vznikla aj spoločnosť Filmana. Jej cieľom je odpovedať na otázku, kde a ako ľudia dnes skutočne sledujú audiovizuálny obsah. Chce ponúknuť priestor pre filmy a príbehy, ktoré dokážu prirodzene otvárať otázky viery, nádeje, vzťahov a zmyslu života v prostredí, ktoré je súčasnému divákovi blízke.
Ambície Nadácie Filmana presahujú samotnú streamovaciu platformu. V dlhodobom horizonte sa chceme výrazne podieľať na vzniku kvalitného audiovizuálneho obsahu, ktorý bude z hľadiska remeselnej aj umeleckej stránky dôstojný a konkurencieschopný, a ktorý bude niesť kresťanský pohľad na človeka a svet aj tam, kde sa s ním môže stretnúť širšie, často sekulárne publikum – v kinách, televíziách, na komerčných streamovacích službách a ďalších mediálnych platformách.
Čítať znamenia čias.
Možno teda nie je potrebné byť za každú cenu moderný.
Musíme byť opatrní.
Rozlíšiť, čo je len momentálny trend a čo už zmenilo svet okolo nás. Všímať si, kde ľudia sú dnes, čo sledujú a kto formuje ich predstavivosť.
Potom sa treba opýtať na jednoduchú otázku: Sme v tom tiež?
Nie preto, aby sme kopírovali svet okolo nás. Ale preto, aby sme doň dokázali priniesť to, čo nám bolo zverené.
Pretože možno práve to znamená chápať príznaky našej doby.
Občas je tiež potrebné vedieť, kam sa zajačice ponáhľajú.
Jan Perout.
Zdrojové.
[1] Druhý vatikánsky koncil: Gaudium et spes, článok 4.
https://www.vatican.va/archive/hist_councils/ii_vatican_council/documents/vat-ii_const_19651207_gaudium-et-spes_cs.html
[2] Český štatistický úrad: Koľko domácností v Českej republike má počítač a internet? – V roku 2005 malo prístup k internetu 19 % českých domácností.
https://csu.gov.cz/kolik_domacnosti_v_cr_ma_pocitac_a_internet
[3] Český štatistický úrad: Informačno-komunikačné technológie v domácnostiach a používatelia informačno-komunikačných technológií, údaje za rok 2025 – internet mal 90 % domácností.
https://csu.gov.cz/ict-v-domacnostech-a-uzivatele-ict
[4] Český štatistický úrad, Štatistika a my, 2/2025 – počet ľudí sledujúcich platené videá na internete sa zvýšil z približne 900 tisíc v roku 2020 na 3,65 milióna v roku
2024.
https://csu.gov.cz/docs/107508/c3112a88-112e-ba2e-9828-3b6e247be8e1/3201852502.pdf
[5] Český štatistický úrad / Eurostat: Informačná spoločnosť v číslach 2026 – V roku 2025 streamovalo platené filmy alebo programy 44 % obyvateľov Českej republiky vo veku 16–74
rokov.
https://csu.gov.cz/docs/107508/b0ac78fb-d520-c641-dc54-81270d769e8b/06100426.pdf
[6] Pápežská rada pre masmédiá: Aetatis novae, článok 11, 1992.
https://www.vatican.va/roman_curia/pontifical_councils/pccs/documents/rc_pc_pccs_doc_22021992_aetatis_en.html