Skvelá práca maskérov pomyslela som si pri prvých záberoch na tvár Beshaye, jedného zo dvoch hlavných protagonistov snímku egyptského režiséra a scenáristu Abu Bakra Shawkyho. Až dodatočne som začala zisťovať podrobnosti. Malomocenstvom zdeformovaná tvár a ruky Radyho Gamala, predstaviteľa Beshaye, vydali za všetky maskérske počiny.
Režisér našiel svojho hrdinu v jednej z leprozórií. Kvôli vlastnej skúsenosti s malomocenstvom pôsobí neherec Gamal autenticky. Dobre vie, čo znamená život človeka vylúčeného pre svoj vzhľad na okraj spoločnosti. Napriek tomu, že je vyliečený, ľudia až príliš často dávajú najavo obavy z možnej nákazy. Gamal je zvyknutý vidieť v očiach druhých štítivý pohľad, obavy a odpor.
Bezpečné prostredie pre neho predstavuje kolónia malomocných, kde žije od tej doby, čo ho sem rodičia ako malého odložili. Obživu získava vyhľadávaním čohokoľvek využiteľného z miestnej skládky odpadu, kde ho často doprevádza desaťročný osiřelý chlapec s prezývkou Obama. Takisto jeho predstaviteľa Ahmeda Abdelhafiza našiel režisér medzi miestnymi chlapcami.
Po smrti manželky sa štyridsiatnik Beshay vydáva na cestu za pôvodnou rodinou. Predsa mu sľúbili, že sa pre neho raz vrátia, až sa vylieči. Už je to toľko rokov, ale mlhavá spomienka na rodinu žijúcu v meste Kená (Qena) nikdy nezmizla. Sice nevie, ako sa tam dostane, ale to predsa nevadí. Na cestu sa opýta. Všetko, čo vlastní, naloží na malý vozík ťahaný oslíkom Harbym. A v žiadnom prípade, definitívne a rozhodne so sebou nechce vziať Obamu. Neverí, že by sa o chlapca cestou dokázal postarať.
Dojemná road-movie niekoľkokrát opakuje motívy známe z tohto žánru. Preto diváka neprekvapí, kto je čiernym pasažierom a že Beshay objaví Obamu dôvtipne ukrytého vo vozíku až keď už je príliš neskoro, aby ho poslal samého späť do detského domova. Cestou prežívajú radu peripetií, nešťastí, ale aj dojímavých stretnutí a pomoci od tých, od ktorých by to najmenej čakali. Najbezpečnejšie prostredie nachádzajú u podobne vylúčených. Výhrážka skončíš pod mostom sa ukazuje úplne planou, pretože práve tam našli zázemie.
Yomeddine znamená v arabčine súdny deň. Pre Beshaye však nie je dňom, z ktorého by mal mať strach, ale je nádejou, že v tento deň budú všetci ľudia rovní. Zvieratá idú priamo do raja, ako zaznieva v jednej zo srdcervúcných scén. Beshay počas cesty mnohé stráca, aby našiel predovšetkým sám seba. Své miesto, prostredie, kde sa môže cítiť byť prijatý, a opäť sa pýta, kde je vlastne jeho domov. Ako kresťan však Beshay nie je vo väčšinovo moslimskej krajine, až tak vystavený posmechu, niektoré hlúpe pripomienky vyplývajú skôr z nedostatku ľudského rešpektu. Režisér naopak ukazuje, že viera spája. Ak ľudia naozaj veria v Boha.
Režisér sám hovorí, že jeho mama je juhorakúska katolíčka a otec egyptský moslim. Od nich sa naučil, že je potrebné viesť dialóg, ktorý vychádza z odlišností a nachádza možnosti, ako sa môžeme všetci spojiť. Ale len vtedy, ak sme schopní zachovať rešpekt k osobnej slobode. To, čo dokáže rozdeliť, zraniť a ublížiť, je neprijatie, odmietnutie, opovrhujúce, egoizmus, s ktorými sa Beshay stretáva. „Ale ja som človek,“ odpovedá Beshay v naliehavej pripomienke, že aj jemu náleží ľudská dôstojnosť. Na jeho odhodlaný pohľad nemôže divák len tak zabudnúť. Je symbolom nádeje, že ani mnoho prekážok nemôže zabrániť v odvahe vyjsť na cestu.
Příbeh okouzlil i porotce v Cannes. Film bol vybraný v roku 2018 do hlavnej súťaže a bol ocenený cenou Françoise Chalaise.
Marie Kolářová